Správne pripevnite parozábranu alebo parozábranu - Your-Best-Home.net

Obsah:

Anonim

Parozábrana alebo parozábrana sú určené na ochranu budov pred vnikaním vlhkosti. Pre optimálnu funkčnosť musíte oba stavebné materiály pripevniť veľmi opatrne a správne.

Parozábrany alebo parozábrany sa skladajú z fólie nepriepustnej pre vodné pary a slúžia ako ochranný obal na izoláciu steny alebo strechy. Nesprávne namontovaná parozábrana alebo parozábrana sú však často dôvodom rozsiahleho poškodenia vlhkosťou. Pri jeho inštalácii by ste preto mali byť veľmi opatrní, aby hliníková alebo polyetylénová fólia zabezpečila, aby cez izolačný materiál budovy nemohla preniknúť žiadna vlhkosť.
Dva pojmy parozábrana a parozábrana sa často používajú synonymne. Nie je to však celkom pravda. Aj keď tieto dva stavebné materiály plnia podobné úlohy, svojím účinkom a štruktúrou sa líšia.

Rozdiel medzi parozábranou a parozábranou

Hlavným rozdielom medzi parozábranou a parozábranou je difúzny odpor. Táto hodnota označuje úroveň odolnosti stavebného materiálu proti šíreniu vodných pár a meria sa v stavebnej fyzike ako takzvaná hodnota sd podľa normy DIN 4108. Pri parozábrane je táto hodnota sd podstatne nižšia.
Parozábrany majú hodnotu sd najmenej 1 500 metrov, a preto sa považujú za vodotesné alebo nepriepustné. Dalo by sa preto predpokladať, že táto metóda chráni budovu lepšie pred vlhkosťou ako parozábrana. Často sa však stáva, že parotesná fólia je v mnohých prípadoch dôvodom vážneho poškodenia vlhkosťou. Pretože ak parozábrana nie je stopercentne tesná, môže dôjsť k tvorbe plesní, stratám tepla alebo zníženiu izolačnej funkcie.
Problematické oblasti ako pripojenie k oknám, potrubiam alebo zásuvkám však často vedú k zlému spracovaniu. Ďalšou chybou je, že pravdepodobne dokonale pripevnená parozábrana bola nainštalovaná, keď bola vlhká, a teraz zabraňuje úniku vody obsiahnutej v komponentoch.
Pretože sa tieto konštrukčné chyby vyskytujú pomerne často, mnoho staviteľov sa zaobíde bez parozábran a namiesto nich inštaluje parozábrany. Tieto majú hodnotu sd najmenej dva až maximálne 1 500 metrov.

Dôvody pre parozábrany alebo parozábrany

Teplý a vlhký vzduch v domácnosti je spôsobený mnohými rôznymi činnosťami. Napríklad pri varení, kúpaní, sprchovaní alebo len pri dýchaní. Bez parozábrany alebo parozábrany tento vlhký vzduch teraz uniká cez stenu von. To môže viesť k tvorbe kondenzácie, plesni alebo inému poškodeniu vlhkosti v stavebnej konštrukcii. Na obmedzenie týchto prúdov vlhkého vzduchu musíte pripevniť parotesné fólie alebo parotesné fólie.
Tieto difúzne tlmiace alebo brzdiace fólie sú obzvlášť dôležité pri rozširovaní striech alebo pri stavbe drevených alebo montovaných domov. V prípade pevných domov zo stien alebo betónu je možné upustiť od klimatickej membrány. Ak bola izolačná vrstva zvolená ako obzvlášť hrubá a účinná, na vonkajšom povrchu steny pod izolačnou vrstvou nemôže vznikať kondenzácia.

Pripojte parozábranu

Aby ste chránili svoju budovu pred poškodením vlhkosťou, mali by ste opatrne pripevniť parozábranu. Prečítajte si, ako na to:

1. Vyberte materiály a nástroje

Pre úspešnú inštaláciu potrebujete špeciálne parotesné lepidlo a parotesnú lepiacu pásku. Na pripojenie pásov by mala byť vždy k dispozícii lepiaca spojovacia páska. S týmito materiálmi by ste nemali šetriť, ale venovať pozornosť odporúčaniam výrobcov.

2. Položte parotesnú fóliu

V zásade musíte vždy pripevniť parozábranu smerom k interiéru. Aby sa zabránilo následnému poškodeniu, je potrebné venovať zvláštnu pozornosť filmovým švom a spojovacím častiam na oknách a zásuvkách.
Najlepšie je položiť parotesnú fóliu priamo nad krokvy. Za týmto účelom pripevnite fóliu na krokvu vo vzdialenosti od desiatich do dvanástich centimetrov a v hĺbke najmenej osem milimetrov. Parotesnú fóliu môžete nalepiť iba na pevné pozadie, pretože iba tá odolá tlaku, ktorý je potrebné stlačiť.

Najlepšie je položiť parotesnú fóliu priamo nad krokvy.

3. Ponechajte supernatant

Pri pripojení k stene by ste mali dodržať výstupok najmenej 15 centimetrov, aby sa cez medzeru nemohla hromadiť žiadna vlhkosť.

Parotesná bariéra sa prekrýva pri pripojení k stene.

4. Parotesné fólie utesnite proti sebe

Teraz, keď ste jednotlivé pásy zošívali na krokve prekrývajúcim sa spôsobom, musíte ich navzájom parotesne zamaskovať. Teraz na to použite izolačnú pásku. Tú umiestnite na krokvu a prilepíte ju cez bočný okraj druhej parotesnej fólie, ideálne tiež cez sponky. Potom to celé bude skutočne tesné!

Pomocou parotesnej pásky utesnite jednotlivé fólie proti sebe.

5. Objavy a spojovacie body

Pomocou parozábranovej pásky alebo parozábranového lepidla môžete otvory a spojovacie body zafixovať a utesniť. Aby sa zabránilo častému prepichovaniu parozábrany, odporúča sa úroveň inštalácie medzi parotesnou fóliou a vnútorným obložením. Pretože každý otvor pre zásuvky alebo iné komponenty môže viesť k tomu, že sa do izolácie dostane vlhkosť.

6. Pri rozširovacích záhyboch urobte preventívne opatrenia

Ak je parozábrana pripojená k viac ako jednému komponentu, môžu teplotné zmeny spôsobiť, že sa komponenty rôzne rozširujú. Iba pár milimetrov môže spôsobiť pretrhnutie parozábrany. Najlepším spôsobom, ako tomu zabrániť, je natiahnutie vrások. Za týmto účelom nesmie byť fólia proti parám jednoducho stiahnutá príliš pevne, aby bola bez napätia. Ešte lepšie je fólie trochu stlačiť k sebe, aby sa vytvoril malý záhyb.

7. Pripojte kontra laty

K optimálnemu uzavretiu parozábrany sú pripevnené kontralaty. Takto sa vytvorí rozpera medzi vnútornou stenou miestnosti a parozábranou a zabezpečí sa dostatočná cirkulácia vzduchu. Nakoniec je možné namontovať vnútornú stenu na kontralaty.

Skontrolujte tesnosť parozábrany alebo parozábrany

Ak ste už nainštalovali parozábranu alebo parozábranu, môžete skontrolovať tesnosť fólie proti vlhkosti takzvaným testom fúkacích dverí. Merací technik upne ventilátor do rámu vašich predných dverí a zalepí ho fóliou. Ventilátor vytvára podtlak a nasáva vzduch do domu. Potom sa meria vzduch nasávaný ventilátorom. Ak musel ventilátor veľa vysávať, došlo k netesnostiam.
Okrem testu ofukovacích dverí sa teraz pomocou termokamery snímajú termálne snímky, aby sa zistilo, kde sú netesné medzery alebo poškodenia. Prípadne môžete použiť aj hmlový prístroj. Keď sa dym priblíži k úniku, zreteľne sa zvýši pohyb vzduchu.