Kogeneračné jednotky (BHKW) vyrábajú teplo a elektrinu súčasne. Používajú sa na to rôzne technológie. V našom rozhovore odborník na kontrolu nákladov vysvetľuje náklady blokových tepelných elektrární pre bytové domy a to, ako a či sú tieto náklady ziskové.
Otázka: Aké náklady musíte vypočítať pre kogeneračnú jednotku v bytovom dome?
Expert na kontrolu nákladov: To sa samozrejme môže líšiť v závislosti od veľkosti bytového domu a počtu bytových jednotiek, ako aj od požadovanej služby.
Obstarávacie náklady na BKHW v bytovom dome sú veľmi vysoké.
Aj nákup rodinného domu môže stáť asi 25 000 EUR - pre rodinný dom je to v závislosti od individuálnych požiadaviek na vykurovanie ešte nákladnejšie. V každom prípade treba počítať s akvizičnými nákladmi v rozmedzí od 25 000 do 55 000 EUR .
Okrem toho existujú náklady na vyrovnávací zásobník, zásobník elektrickej energie a v prípade potreby na kotol so špičkovým zaťažením, ktorý je schopný účinne tlmiť špičky spotreby počas výroby tepla. Musia sa brať do úvahy aj náklady na inštaláciu.
Systémy
Náklady na rôzne systémy sa môžu veľmi líšiť. „Klasikou“ medzi kogeneračnými jednotkami sú systémy, v ktorých motor poháňa generátor, ktorý potom súčasne vyrába teplo a elektrinu. Tieto systémy musia byť prevádzkované na fosílne palivá (ropa alebo plyn).
Stirlingov motor je naopak napájaný externým zdrojom tepla, v ktorom nezáleží na druhu spaľovaného paliva. V niektorých prípadoch sa na to môže použiť aj lacná biomasa.
Výpočet ziskovosti
Do celkových nákladov musia byť zahrnuté aj náklady na údržbu.
Pri výpočte ziskovosti treba okrem akvizičných nákladov zohľadniť aj relatívne vysoké náklady na údržbu (minimálne 1 000 až 2 000 eur ročne) a náklady na spálené palivo.
Od toho sa dá odpočítať úspora nákladov za elektrinu vyrobenú a použitú zákazníkom, v prípade potreby aj za priznanú tarifu opätovného napájania - pričom takmer každé použitie lacnejšej alternatívy je domáce použitie elektriny v dome.
Pri výpočte ziskovosti hrá úlohu aj počet prevádzkových hodín za rok, ktorý systém poskytuje. Čím vyšší je počet prevádzkových hodín pri plnom zaťažení, tým efektívnejšie systém zvyčajne funguje, ale tým vyššie sú aj náklady na údržbu (údržba sa vyžaduje každých 5 000 hodín, 8 700 hodín ročne). V systémoch, ktoré pracujú s reguláciou tepla (tj. Fungujú iba vtedy, keď je potrebné teplo), je počet prevádzkových hodín nižší, ale účinnosť je o niečo nižšia.
Pri výpočte ziskovosti je potrebné zohľadniť aj všetky prijaté dotácie: Okrem jednorazovej dotácie sa napríklad uhrádza aj daň z energie za použité palivá - tá sa robí prvých desať rokov prevádzky v plnej výške, a potom iba čiastočne. Za každú vyrobenú kWh elektriny pripadajú ďalšie dotácie vo výške 0,0541 EUR za kWh vyrobenej elektriny (podľa platného zákona), ktoré je tiež potrebné zohľadniť.
Príklad nákladov z praxe
V našom bytovom dome s tromi bytovými jednotkami dávame namontovať systém so Stirlingovým motorom. Chceme dodávať elektrickú energiu vyrobenú do verejnej siete, aby sme dostali tarifu za napájanie. Náš dom je veľmi dobre izolovaný, a preto má veľmi nízku potrebu vykurovania.
| Príspevok | cena |
|---|---|
| Náklady na závod | 18 900 EUR |
| Vyrovnávacia pamäť | 2 500 EUR |
| Náklady na inštaláciu úplne | 6 500 EUR |
| Pripojenie k verejnej sieti (napájanie) | 1 500 EUR |
| Celkové náklady | 29 400 EUR |
Tu uvedené náklady sa týkajú konkrétnej konfigurácie systému s veľmi nízkymi požiadavkami na vykurovanie. Náklady v iných prípadoch môžu byť tiež výrazne vyššie, najmä ak systém vyžaduje vyšší výkon alebo ak je väčší počet bytových jednotiek.
V našom prípade je jednorazový grant paušálna suma 1 900 EUR.
Otázka: Ako sa určujú náklady na KVET v bytovom dome?
Náklady na CHP závisia od rôznych bodov.
Expert na kontrolu nákladov: Kľúč je tu:
- aký typ kogeneračnej jednotky sa má použiť (klasické varianty s motorom, systémy s motormi Stirling, vodíkové systémy)
- či je potrebné aj vykurovanie so špičkovým zaťažením (kotol so špičkovým zaťažením)
- či sa má vyrobená elektrina spotrebovať alebo vrátiť späť do siete
- či sa má dokúpiť ďalší akumulačný sklad alebo zásobník elektriny a v akej veľkosti
- ktoré dotácie je možné získať
- aké náklady sú vynaložené na použité palivo
- koľko prevádzkových hodín systém ročne vykoná (tepelne riadené alebo trvale v prevádzke)
- aké náklady na údržbu vznikajú
Pri plánovaní systému by sa mal ako základ použiť veľmi podrobný výpočet ziskovosti, aby sa zabezpečila tak ziskovosť systému, ako aj doba amortizácie pre pomerne vysoké obstarávacie náklady.
