Jednotlivé položky alebo hodnoty v dedičstve môžu byť odovzdané aj iným osobám ako dedičom. Tu presne vysvetlíme, o čo ide a ako sa dedičstvo líši od klasického dedičstva.
Dedičstvom môžu byť napríklad sumy peňazí alebo cenných papierov, dom, doživotné právo na používanie bytu, úrokové výnosy z nájomného domu alebo dôchodok. Dedičstvo sa teda zásadne nelíši od dedičstva, pokiaľ ide o druh majetku. Z právneho hľadiska však existujú niektoré špeciálne vlastnosti.
Rozdiely medzi dedičstvom a dedičstvom
Hlavný rozdiel medzi dedičstvom a dedičstvom je v tom, že do dedičstva sa dostane všetko. To znamená, že dedič alebo spoločenstvo dedičov dostane celú pozostalosť. Dedičstvo jasne identifikuje položku alebo finančný príspevok, ktorý sa má dať odkazovníkovi.
Odkázaný môže byť napríklad priateľ alebo známy. Nemusel byť v príbuzenskom vzťahu so zosnulým. Výhodou je, že sa nemusí nič deliť, a preto nemôže vzniknúť spor medzi niekoľkými dedičmi.
Ďalším rozdielom v dedičstve je dopyt. Odkázaný dedič musí požadovať odkaz od právoplatného dediča (-ov). Ak závet neurčuje, kedy by sa mal majetok, ktorý sa má odkázať, vzdať, môže dedič určiť čas sám. Na rozdiel od dedičstva sa dedičstvo môže vydať iba prostredníctvom písomného dekrétu poručiteľa - inými slovami, závetu alebo dedičskej zmluvy. Ak nebude nič zapísané, nemôže existovať nijaké dedičstvo.
Poručiteľ môže venovať jednotlivé položky závetu konkrétnym ľuďom - potom sa hovorí o dedičstve.
Predstarosť
Za dediča možno vymenovať aj dediča. Napríklad, ak babička vie, že sa vnukovi páči najmä jej klasické auto, môže v závete nariadiť, aby toto auto dostal po jej smrti. Ide potom o takzvané zálohové dedičstvo. Závetca môže preto dať predmet jednému z dedičov vopred, bez toho, aby sa to započítalo do dedičstva.
Dedičstvo
Dedičské rozhodnutia ustanovujú, že predchádzajúci odkazovník po určitú dobu prijal alebo spravoval vec alebo majetok a potom ich odovzdal nasledujúcemu odkazovníkovi. Na základe odkazu je možné naplánovať cestu, po ktorej by mali aktíva trvať roky a generácie. Ak bod odovzdania nie je datovaný v dedičstve, dedičstvo pominie, ak predchádzajúci odkazovník zomrie. Dobrým príkladom je manžel, ktorý po svojej smrti vdovu vo svojom testamente najskôr pomenuje ako predchádzajúci dedič predtým, ako peniaze potom prejdú do rúk detí.
Naplň poslednú vôľu
Odkázaný dedič má právo na vec, ktorá mu má byť odkázaná.
Sú obdobia, keď dedičia nesúhlasia so závetom. Ak chce napríklad babička odkázať svojmu mladšiemu milencovi krásneho a hodnotného starodôchodca svojho manžela, ktorý zomrel skôr, potom môže dôjsť k hádke.
Napriek tomu by sa mala rešpektovať a dodržiavať posledná vôľa zosnulého. Odkazovník má v každom prípade právo na auto. Ak zosnulý v našom príklade nezaznamenal, kedy by malo byť auto odovzdané, môžu dedičia obťažovať mladého odkazovníka tým, že si pri odovzdaní vyhradia čas. Aby sa zabránilo právnym krokom alebo akýmkoľvek problémom s odkazovníkom, dedič by si mal splniť svoju povinnosť a odovzdať dedičstvo. Plní sa od okamihu, keď sa dedičstvo stane majetkom dediča.
Nárokujte si dedičstvo
Odkázaný dedič má voči dedičom nárok, ktorý sa volá sťažnosť, aby mu odovzdal dedičstvo. Ak sa tak nestane dobrovoľne alebo ak dedičia nepreukážu žiadny ústupok, môže odkazovník najskôr vydať varovanie. K tomu stačí písomná žiadosť o vydanie dedičstva. Ak varovanie neprináša ovocie, potom jedinou možnosťou je podať žalobu na súd. Tu môžu dedičia očakávať, že budú zodpovední za neplnenie záväzkov. To znamená, že bude možno potrebné zaplatiť aj úrok z omeškania. Ak je dedičstvo spojené s vecným bremenom, napríklad s hypotékou na majetok, ktorý sa má odkázať, potom sa postúpi aj odkazovníkovi.
Kto platí dedičskú daň?
Na nadobudnutie majetku prostredníctvom dedičstva sa vzťahujú pravidlá dane z dedičstva. Ak poručiteľ pozastaví dedičstvo vo svojej závete a napríklad odkáže matkin dom pre bábiky alebo sumu peňazí svojej najmladšej vnučke, týmto procesom sa spustí dedičská daň. Koľko dane sa musí zaplatiť alebo či sa vôbec niečo musí zaplatiť, závisí, tak ako každé iné dedičstvo, od daňovej triedy, daňových sadzieb a daňových výnimiek. Odkazovník je tu v podstate dlžníkom. Dedič má právo odpočítať dedičstvo z hodnoty pozostalosti a znížiť tak svoje vlastné dane.
Ak má poručiteľ v úmysle dať odkazovníkovi odkaz v čistej hodnote, môže závetom nariadiť, aby daňová povinnosť nespočívala na dedičovi, ale na odkazníkovi. Je však potrebné poznamenať, že až do konečného rozdelenia pozostalosti medzi rôzne strany je zodpovedný dedič, a nie odkazník. To znamená, že dedičia musia až do tohto bodu znášať celú daň z dedičstva, nielen časť z vlastného dedičstva. Ak si dedič nie je istý, či odkazovník zaplatí dedičskú daň, má možnosť dedičstvo v plnej výške nevyplatiť. Kým nebude objasnené, či k platbe dôjde, môže zadržať časť, ktorá sa rovná dedičskej dani - ako zástava.
Vzťah sa nemusí predpokladať. Ak má odkazovník tiež nárok na povinnú časť, môže si vybrať medzi povinnou časťou a dedičstvom.
Ako súvisí dedičstvo s povinnou časťou?
Ak má babička v úmysle vydediť jedného z jej dedičov, nemá, bohužiaľ, žiadnu šancu pripraviť ho o dedičské právo. Povinná časť je vždy polovica z toho, čo by vydedená osoba dostala podľa právneho nástupníctva. Takže po smrti babičky bola osoba oprávnená na službu včas vydedená a namiesto toho dostane dedičstvo, má na výber:
- Odmieta dedičstvo a požaduje povinnú časť
- Prijíma odkaz. Ak je však dedičstvo menšie ako povinná časť, odkazovník môže požadovať rozdiel medzi povinnou časťou a dedičstvom (zvyšok povinnej časti).
Pre vydedených je dôležitá výška pozostalosti. Iba vtedy, keď vie súhrn, môže urobiť rozumné rozhodnutie. Aby dedič príliš dlho nesedel na dedičstvách a iných problémoch, môže vydedenému dať lehotu na rozhodnutie. Dĺžka obdobia závisí od konkrétneho prípadu a líši sa. Ak vydedená osoba nerozhodla pre alebo proti dedičstvu v stanovenej lehote, dedičstvo sa považuje za odmietnuté.
Ak stará mama ustanovila vo svojom závete ďalšie dedičstvo pre niekoho mimo rodiny (odkazovník bez povinnej porcie), musí sa podieľať na platení povinnej porcie - s polovicou jeho dedičstva.
Príklad: Majetok je 100 000 eur, povinná časť teda 50 000 eur a odkazovník dostane 20 000 eur. Odkázaný musí prispieť 50 percentami zo svojho dedičstva - teda 10 000 eur - na povinnú časť. Inými slovami: dedič nemusí zaplatiť odkazovníkovi 20 000 eur, ale iba 10 000 eur.