S predchádzajúcim a následným dedením možno majetok dediť podľa potreby po celé generácie. Existujú však nevýhody, pretože predchádzajúci dedič môže s majetkom nakladať iba vo veľmi obmedzenom rozsahu. Daňové úrady sem navyše majú prístup dvakrát.
Prededenie a postdedenie: najdôležitejšie v skratke
- Majetok je možné spravovať niekoľko generácií prostredníctvom prededenia a po dedení.
- Predchádzajúci dedič môže s majetkom nakladať iba v určitých medziach.
- Následné dedičstvo je chránené rôznymi právnymi predpismi.
- Dedičská daň je splatná za preddedenie a po dedení.
- Existujú pomerne jednoduchšie alternatívy k pomerne zložitej pre-dedičnosti a post-dedičnosti.
Čo je to prededenie? Čo je post-dedičstvo?
Prostredníctvom prededenia alebo následného dedenia môže poručiteľ v závete uviesť, v akom poradí dedia jeho osoby menované ním (§ 2100 nemeckého občianskeho zákonníka).
Autor závetu môže určiť aj trvanie predchádzajúceho a následného dedičstva, po ktorom je osoba oprávnená užívať pozostalosť. Poručiteľ je tak schopný rozdeliť svoj majetok podľa svojej vôle na niekoľko generácií, a to aj po svojej smrti.
Poručiteľ ustanoví jednu osobu za predchádzajúceho dediča. V súlade s dedičským zákonom následné dedičstvo naberá dedičstvo až po skončení predchádzajúceho dedičstva. Autor závetu môže slobodne určiť, kedy je to tak. Ak neposkytne žiadne informácie, následné dedičstvo sa začína smrťou predchádzajúceho dediča.
Aby predchádzajúci dedič úplne nevyužil dedičstvo, aby ďalšiemu dedičovi neostalo nič, je právne stanovené, že predchádzajúci dedič s ním môže nakladať iba v obmedzenom rozsahu (§ 2112 BGB).
Prečo sú užitočné pred a po dedení?
Poručitelia používajú nástroj prededičstva a po dedení predovšetkým vtedy, keď sa má dedičstvo odovzdať určitým ľuďom.
Táto možnosť sa s najväčšou pravdepodobnosťou použije na závety manželov. To má zabezpečiť, aby sa dedičstvo, ktoré sa pôvodne zdedilo po pozostalom partnerovi, dedilo v určitom okamihu po potomkovi, po inej osobe alebo po niekoľkých ďalších osobách.
Týmto spôsobom je možné zabezpečiť najskôr ekonomické zabezpečenie manželského partnera a potom detí. Bez definície predchádzajúceho a následného dedičstva, napríklad ak nebol spísaný závet a uplatnilo by sa právne dedičstvo, by manžel mohol voľne nakladať s predtým zdedeným majetkom a napríklad odkázať povinnú časť deťom.
Poručiteľ môže určiť v závete predchádzajúcich a nasledujúcich dedičov.
Aké práva a povinnosti majú predchádzajúci a následní dedičia?
Ak poručiteľ zomrie, dedičom majetku sa stane predchádzajúci dedič. Následný dedič zároveň dostane takzvané „očakávané právo“.
- Aby sa zabezpečilo, že po následnom dedičovi niečo zostane z dedičstva, môže predchádzajúci dedič s dedičstvom nakladať iba v obmedzenom rozsahu. Ak predá alebo dokonca vydá prevedený majetok, sú tieto kroky vždy neúčinné, ak následný dedič bude mať z toho nevýhodu (§ 2113 BGB).
- Predchádzajúci dedič je tiež povinný riadne spravovať pozostalosť. Musí napríklad znášať aj nevyhnutné náklady na údržbu.
- Ak si to následný dedič želá, musí predchádzajúci dedič vytvoriť zoznam pozostalosti (§ 2121 BGB). Ak je to potrebné, má zmysel nechať si to zaznamenať u notára. Predchádzajúci dedič sa okrem toho zodpovedá následnému dedičovi, ak existuje podozrenie, že porušuje práva nasledujúceho dediča.
- Predchádzajúci dedič môže pre seba použiť predmety z dedičstva. Potom je povinný nahradiť iba hodnotu vo vzťahu k následnému dedičovi (§ 2134 BGB).
- Predchádzajúci dedič musí s dedičstvom nakladať ako s osobitným fondom nasledujúceho dediča. Môže ním však disponovať, ak to nie je v rozpore so zákonom (§ 2112 BGB).
Po predchádzajúcom dedičovi existuje veľa povinností a obmedzení, vďaka ktorým môže byť dedičstvo v najhoršom prípade dokonca neatraktívne. Poručiteľ má preto možnosť oslobodiť predchádzajúceho dediča od niektorých z týchto obmedzení. Jeden potom hovorí o „dedičoch, ktorým bola udelená prednosť.“
Čo je oslobodené prededenie dedičstva?
Ak si to poručiteľ želá, môže predchádzajúceho dediča oslobodiť od niektorých svojich povinností (§ 2136 BGB). Táto výnimka je možná pre nasledujúce body:
- nakladanie s pozemkami, loďami a štruktúrami lodí (§ 2113 ods. 1 BGB)
- nakladanie s hypotekárnymi pohľadávkami, pozemkami a dôchodkami (§ 2114 BGB)
- vklad cenných papierov (§ 2116 BGB)
- prevod a konverzia cenných papierov na doručiteľa (§ 2117 BGB)
- blokovací list v registri dlhov (§ 2118 BGB)
- investovanie peňazí (§ 2119 BGB)
- určenie obchodným plánom (§ 2123 BGB)
- právo predchádzajúceho dediča na informácie
- zabezpečenie zábezpeky v prípade obáv z podstatného porušenia práv následného dediča (§ 2128 BGB)
- účinnosť a odňatie správy majetku (§ 2129 BGB)
- povinnosť vydať sa po dedení, ako aj zodpovednosť (§ 2130 BGB)
- rozsah povinnosti starostlivosti (§ 2131 BGB)
- nesprávne alebo nadmerné plodenie (§ 2133 BGB)
- výmena po samostatnom použití (§ 2134 BGB)
Oslobodený predchádzajúci dedič je tak vo svojich činoch slobodnejší ako predchádzajúci dedič bez týchto dodatočne priznaných práv. Oslobodené predchádzajúce dedičstvo tiež nie je dovolené vydávať nijaký majetok. Okrem toho je naďalej povinný pripraviť zoznam pozostalosti na žiadosť následného dediča.
Ak chcete, môžete predchádzajúcemu dedičovi udeliť ďalšie práva.
Akú úlohu zohráva povinná časť v preddedičstve a po dedení?
Ak má predchádzajúci dedič nárok na povinnú časť dedičstva, má dve možnosti:
- Môže odmietnuť predbežné dedičstvo a domáhať sa svojej povinnej časti.
- Prijíma dedičstvo.
Má čas na rozhodnutie v premlčacej lehote. Osoba, ktorá má nárok na povinný podiel ako predchádzajúce dedičstvo, má teda na výber, či sa rozhodne v prospech predchádzajúceho dedičstva so všetkými obmedzeniami, právami a povinnosťami, alebo či je s (zvyčajne nižšou) povinnou časťou spokojná.
Prípadná povinná časť dedičstva je nevyhnutná aj pre následného dediča. Má tiež dve možnosti:
- Odmieta následné dedičstvo a požaduje povinnú časť.
- Prijíma následné dedičstvo.
V druhom prípade nemôže s dedičstvom, na ktoré má nárok, nakladať okamžite, ale až v čase uvedenom v závete alebo pri úmrtí predchádzajúceho dediča. Ak namiesto toho odmietne následné dedičstvo, okamžite dostane povinný podiel.
Môže predchádzajúci dedič vydediť nasledujúceho dediča?
Predchádzajúce dedičstvo v zásade nemôže určiť, ktorá osoba alebo osoby prevezmú následné dedičstvo. To nie je možné, pretože následní dedičia nededia po predchádzajúcom dedičovi, ale po pôvodnom poručiteľovi. Je to jeho vôľa, ktorá sa realizuje prostredníctvom prededenia a po dedení.
Je však možné, že poručiteľ udelí predchádzajúcemu dedičovi právo určiť si sám následných dedičov. Takže toto legitímne prededenie by rozhodovalo o tom, kto sa môže chopiť postdedičstva. Toto rozhodnutie by sa potom považovalo za pokračovanie vôle pôvodného poručiteľa po jeho smrti. V rámci tejto premisy mohol predchádzajúci dedič vydediť aj nasledujúceho dediča (OLG Mníchov, rozhodnutie z 5.1.2017, spisová značka 34 Wx 324/16).
Rozsudok vyššieho krajského súdu umožňuje pôvodnému poručiteľovi s dedičstvom pružnejšie nakladať po jeho smrti. Napríklad predchádzajúci dedič môže vo vhodnom čase rozhodnúť, či bolo poskytnuté takzvané dobré správanie následného dediča, a mal by teda dediť. To sa nedá vždy predvídať v čase vyhotovenia závetu alebo po smrti.
Môže predchádzajúci dedič zmeniť závet?
Predchádzajúci dedič si môže vytvoriť vlastnú vôľu, a tým ovplyvniť, na koho jeho majetok po jeho smrti prejde. Nemôže však nakladať s majetkom z predchádzajúceho dedičstva. Tento majetok musí byť právne oddelený od jeho vlastného, a preto ho nemožno odkázať proti vôli pôvodného poručiteľa.
Predchádzajúci dedič nemá možnosť meniť vôľu vyjadrenú v závete poručiteľa alebo ho svojou vôľou zneplatniť.
Môže predchádzajúci dedič predať zdedený dom?
V zásade je dedičstvo právne chránené takým spôsobom, že predchádzajúci dedič nemôže podniknúť žiadne kroky, ktoré majú nepriaznivé účinky na nasledujúceho dediča. Predchádzajúci dedič skôr vlastní pozemok po určitú dobu a musí ho vo vopred určenom čase odovzdať nasledujúcemu dedičovi. Predaj majetku, ktorý zanechal zosnulý, je preto zásadne vylúčený (§ 2113 BGB). Existujú však výnimky.
Ak poručiteľ oslobodil predchádzajúceho dediča od určitých obmedzení v súlade s § 2136 BGB, táto výnimka môže tiež otvoriť možnosť predaja Your-Best-Home.net. Ak je v závete uvedená takáto výnimka z § 2113 BGB, následný dedič nemôže zabrániť predaju domu. Predaj domu predchádzajúcim dedičom je možný aj vtedy, ak s predajom súhlasia všetci ďalší dedičia.
Pri predaji takejto nehnuteľnosti sa budúci kupujúci nevyhnutne musia dozvedieť o dedičskej situácii, pretože ochrana následného dediča je uvedená v katastri nehnuteľností. V pozemkovej knihe sa vyhotovuje takzvaná poznámka po dedičovi v súlade s ustanovením § 51 katastrálneho nariadenia (GBO). Ak je predchádzajúce dedičstvo oslobodené, je to tiež potrebné poznamenať.
Kedy môže predchádzajúci dedič predať Your-Best-Home.net bez súhlasu nasledujúceho dediča?
Existuje tretí variant, v ktorom je predchádzajúci dedič oprávnený predať doménu Your-Best-Home.net: Ak je nevyhnutné právne a správne spravovanie nehnuteľnosti s jej predajom, musí nasledujúci dedič udeliť súhlas ( § 2120 BGB).
Konkrétne by to mohlo byť v prípade, ak musí predchádzajúci dedič zaplatiť dedičovi dlhy zosnulého. Ak sám na to nemá dostatok finančných prostriedkov, môže požiadať o súhlas nasledujúceho dediča s predajom domu.
Čo sa stane, ak následný dedič zomrie pred predchádzajúcim dedičom?
Ak následný dedič zomrie pred smrťou predchádzajúceho dediča, prechádza následné dedičstvo na jeho dediča. Vo výsledku to teda nezmení situáciu predchádzajúcich dedičov.
Ak chce pôvodný dedič zabrániť tomu, aby sa následné dedičské právo prenieslo na potomkov následného dediča, môže to v závete vylúčiť.
Ak však nasledujúci dedič zomrie pred poručiteľom, posledný dedič sa stáva konečným dedičom. Existuje však výnimka, ak je následný dedič potomok poručiteľa, napríklad jeho syn. Potom dedičstvo pripadne jeho potomkom, ak nejaké má. Následné dedičstvo by prevzali vnuci zosnulého.
Poručiteľ môže tieto prípady zohľadniť aj v závete a uviesť náhradného dediča.
Daň z dedičstva pre prededenie a po dedení
Schopnosť poručiteľa veľmi presne určiť jeho odkaz má veľkú daňovú nevýhodu pre predchádzajúcich a nasledujúcich dedičov: dedičstvo sa musí zdaniť dvakrát.
Podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z dedičstva (ErbStG) sa za dedičstvo považuje predchádzajúce dedičstvo. Podľa § 6 ods. 2 ErbStG sa však zodpovedajúcim spôsobom zdaňuje aj následné dedičstvo. Zodpovedajúce dane z dedičstva musia byť preto zaplatené tak na začiatku predbežného dedičstva, ako aj pri nasledujúcom dedičstve.
Alternatívy k prededeniu a po dedení
Predpisy o dedičstve pred a po dedení sú pomerne zložité, takže táto forma dedenia je v závetoch zriedka špecifikovaná.
Takzvaný „Berlínsky zákon“ je dnes oveľa bežnejší. V ňom sa manželia navzájom podporujú ako jediní dedičia a určujú, komu by mal ísť majetok po smrti posledného manžela, ktorý zomrel.
Ako alternatívu k predchádzajúcemu a nasledujúcemu dedičstvu je tiež možné odovzdať majetok osobe, ktorá je v skutočnosti určená ako následný dedič, ale udeliť inej osobe užívacie práva, ako sú napríklad vecné práva k životu. Dedič sa už stáva vlastníkom majetku, ale môže s ním voľne nakladať až po smrti osoby s užívacími právami.