Medzitým vo väčšine spolkových krajín uplynuli posledné prechodné obdobia - a preto musí byť detektor dymu nainštalovaný vo všetkých spálňach a na všetkých prístupových cestách k únikovej ceste v každom prenajatom byte. Prenajímatelia sú za to zodpovední takmer všade - v niektorých krajinách môžu byť za údržbu zodpovední aj nájomníci, ak nie, platia aspoň náklady. To, aké drahé je udržiavať dymové poplachy, sa dozviete v rozhovore s odborníkom na kontrolu nákladov.
Otázka: Aké sú náklady na údržbu detektora dymu?
Odborníci na kontrolu nákladov: Vždy záleží na konkrétnom prípade, rozhodujúce je samozrejme to, koľko detektorov dymu je v byte nainštalovaných, o aký typ detektora dymu ide a aký typ údržby je potrebné vykonať. Môže sa teda od prípadu k prípadu veľmi líšiť.
Pokiaľ ide o náklady na údržbu, je potrebné najskôr rozlišovať medzi:
- náklady na batériu, ak je potrebná výmena batérie
- náklady na vzdialenú údržbu detektorov s pripojením na internet
- náklady na prenájom detektora (na rozdiel od jeho nákupu)
Najjednoduchším typom údržby je výmena batérií jednoduchých detektorov, ktoré sú stále napájané z batérií. Nájomcovi potom jednoducho vzniknú náklady na batériu .
Náklady na údržbu dymových hlásičov predstavujú niekoľko eur ročne na jeden dymový hlásič
V závislosti od modelu detektora možno očakávať náklady od 1,50 EUR do 3 EUR ročne a detektor dymu . Nájomca môže vykonať funkčnú skúšku sám stlačením zodpovedajúceho tlačidla na detektore. Ak sú batérie slabé, väčšina detektorov automaticky vydá tón, ktorý indikuje potrebu výmeny batérií.
V prípade drahších detektorov, ktoré majú možnosť vzdialenej údržby, sa náklady na údržbu jedného detektora pohybujú okolo 5 až 15 EUR ročne . V takom prípade nemusí nikto vstupovať do bytu, aby skontroloval detektor; kontrolu je možné vykonať pomocou vzdialeného dotazu a diaľkovej kontroly detektora.
V prípade detektorov, ktoré sa nekupujú, ale prenajímajú, je to celé často o niečo komplikovanejšie. Náklady na údržbu sa tu často nezobrazujú osobitne, ale sú zahrnuté priamo v ročnej cene za prenájom detektora. V takom prípade sa musí vždy rozhodnúť od prípadu k prípadu, kto vlastne musí znášať, ktoré náklady.
Príklad nákladov z praxe
Náš prenajímateľ má pre náš byt 4 detektory dymu. V budúcnosti budeme zodpovední za výmenu batérií (9V blok) sami. Porovnávame túto ponuku s ďalšou, ktorú poskytol prenajímateľ: nákup drahších detektorov, ktoré však majú zabudovanú 10-ročnú batériu, ale ročne na ne vychádzajú náklady na údržbu 5,60 EUR.
| Príspevok | cena |
|---|---|
| Náklady na batériu za rok | 12 EUR |
| Pridelenie nákupu (11% z celkových nákladov) | Zvýšenie nájomného o 3,74 EUR ročne |
| Test funkčnosti ročne | 0,00 (vykoná sám nájomca) |
| Celkové ročné náklady | 15,74 EUR |
| Celkové náklady za 10 rokov (extrapolované) | 157,40 EUR |
| Porovnanie nákladov s drahším systémom s 10-ročnou batériou a vzdialenou údržbou | Alokácia obstarávacích nákladov (11%) 123,20 EUR, ročná údržba 5,60 EUR = celkové náklady 179,20 EUR na 10 rokov |
Uvedené náklady vznikli v konkrétnom konkrétnom prípade. Náklady na ďalšie nákupy detektorov dymu sa tiež môžu výrazne líšiť. Náš príklad nákladov však jasne ukazuje, že náklady na jednoduché a lacné dymové hlásiče s vymeniteľnými batériami môžu byť celkom zaujímavé, a to aj napriek častej potrebe výmeny batérií.
Otázka: Čo určuje náklady na údržbu detektorov dymu?
Ak je potrebné batériu vymeniť, náklady sú vyššie
Expert na kontrolu nákladov: Kľúč je tu:
- či už ide o detektor so zabudovanou batériou alebo s vyberateľnou batériou (výrazne lacnejšie modely)
- či údržbu vykonáva nájomca, správca na mieste alebo prostredníctvom údržby na diaľku
- ktoré zákony platia (povinnosť nadobudnutia a údržby a regulácia)
- či sú detektory dymu skutočne zakúpené alebo iba prenajaté od poskytovateľa
Otázka: Aké náklady musí nájomca zaplatiť?
Expert na kontrolu nákladov: Nie je to také ľahké objasniť. S detektormi dymu máme tri rôzne možné typy nákladov:
- obstarávacia cena
- prípadne aj náklady na prenájom (väčšinou vrátane nákladov na údržbu a servis)
- náklady na údržbu
V prvom rade je dôležité, čo poskytuje platné štátne právo. Všeobecne vo väčšine spolkových krajín zodpovedá za nákup prenajímateľ a za údržbu nájomca. V krajinách, kde nedošlo k jasnej dohode, sú jednotlivé dohody povolené.
Obstarávacie náklady sú takzvané náklady na modernizáciu, takže prenajímateľ môže preniesť na nájomcov medzi 8% a 11% celkových obstarávacích nákladov ako zvýšenie nájomného . Nakoniec to vo väčšine prípadov nebude mať za následok obzvlášť veľké zvýšenie nájomného, ale aspoň to zvýši náklady na mesačné nájomné.
Na druhej strane je oveľa ťažšie, ak si prenajímateľ zariadenie nekúpi, ale radšej si ho prenajme od vhodného poskytovateľa . Je právne kontroverzné, či potom môžu byť tieto náklady bez ďalších okolkov prenesené na nájomníkov. Súdy zatiaľ rozhodli inak. Ak náklady na prenájom zahŕňajú aj náklady na údržbu - automaticky zahrnuté v rovnakom čase - s prideľovaním nájomníkom sa to ešte komplikuje. Najskôr je potrebné ujasniť si, či je možné tieto náklady vôbec rozdeliť . Ak to tak nie je, bude musieť prenajímateľ zaplatiť celú sumu.
Čisté náklady na údržbu na druhej strane možno preniesť na nájomníkov pomerne ľahko a v plnej výške. Aj väčšina jedál to tak vidí. Buď je prenajímateľ zodpovedný za údržbu (štátne zákony), potom môže náklady preniesť ďalej, alebo je za to už aj tak zodpovedný nájomca. Potom je zrejmé, že je povinný nahradiť trovy konania.
Predpokladom rozdelenia je, že v nájomnej zmluve je zodpovedajúca dohoda.